Sladené cukrom

Hoci naši predkovia nemali laboratórne prístroje a meracie metódy, lepšie využívali svoju intuíciu. Povedal im, že ak chcú ovocie uchovať na zimu vo forme džemu alebo marmelády, a to menej sladké a kyslejšie druhy, ako sú černice alebo ríbezle, je potrebné do uvareného ovocia pridať určité množstvo cukru. Cukor je vynikajúci konzervačný prostriedok a zabezpečuje, že sa v ňom nerozmnožia žiadne mikroorganizmy. Niektoré druhy ovocia však nie je potrebné sladiť cukrom, namiesto cukru stačí ako konzervačná látka jablkový koncentrát, ktorý nenarušuje chuť výrobku.

Jedinou nevýhodou každého cukru je, že obsahuje sacharózu, ktorú musí ľudský organizmus najprv rozložiť na fruktózu a glukózu, pričom proces rozkladu si vyžaduje horčík, vápnik a vitamíny skupiny B. Preto je tiež veľmi dôležité používať na sladenie džemov len hnedý cukor, napríklad trstinový, pretože v kvalitnom hnedom (nerafinovanom) trstinovom cukre je veľa vitamínov skupiny B, horčíka a vápnika.

Tu je aj odpoveď na otázku, prečo by sme sa mali vzdať rafinovaného, väčšinou bieleho repného cukru, ktorý neobsahuje takmer žiadne minerály a vitamíny a naopak, rozkladom sacharózy ich z tela odčerpáva - oberá nás o ne.

Naši predkovia v časoch pred priemyselnou revolúciou vôbec nepoznali rafinovaný cukor, preto používali len hnedý cukor, a ako sa neskôr potvrdilo, bola to dobrá voľba.

Ovocie obsahuje najmä fruktózu a glukózu, zatiaľ čo sacharóza je prítomná vo veľmi malom množstve. Napríklad marhule, broskyne, datle a jablká obsahujú približne osem percent sacharózy, ale čerešne a hrozno sacharózu neobsahujú vôbec. A pre zaujímavosť, kvalitný včelí med obsahuje aj veľmi málo sacharózy, zvyčajne do päť percent, hoci v agátovom mede nájdete sacharózy o niečo viac, ale je to len jedno percento.